Galícia leží v severozápadnej časti Španielska. Na juhu hraničí s Portugalskom, zo západu s Kastiliou - Leonom, na severe je omývaná Biskajským zálivom, zo západu burácajúcim Atlantikom. Je jednou zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. Autonómiu získala v r. 1981. Nádherné, špecifické prostredie je obývané potomkami Keltov hovoriacich v galícijčine, ktorá je podobná portugalčine. Úradným jazykom je samozrejme španielčina a galícijčina. Pobrežie je rozdelené na štyri časti. Južná časť pobrežia As Rías Baixas sa vyznačuje zálivmi zarezávajúcimi sa hlboko do vnútrozemia, bielym pieskom zaliatymi plážami, rybárskymi mestečkami ale aj väčšími prístavmi. Kde inde by ste si radšej dali vychýrené chobotničky s chutným miestnym bielym vínom? Ak sa rozhodnete ísť smerom na sever okolo mysu Cabo Fisterra (tzv. mys na konci sveta) zahľaďte sa na tmavý drsný Atlantik a naozaj budete mať pocit, že tu sa všetko končí. Na skalnatom Costa de la Muerte (Pobrežie smrti) kedysi vyzerali ženy svojich mužov - rybárov, ktorých im oceán navždy zobral.
Vnútrozemie je väčšinou hornaté, vyplnené Galícijským masívom. Miestami siaha až do výšky 1778m. (Cabeza de Manzaneda). Prechádzka po Galícií je určite zážitok, na každom kroku Vás uchvátia historické pamiatky, originálne stavby cruceiros (kamenné kríže, ktoré sú osadene z oboch strán sochou), hórres – na koloch postavené stavby, v ktorých sa skladovala kukurica, pazos. Pri prechadzke po Galícii môžete počut všadeprítomný zvuk gájd s pohľadmi na krásne domy so záhradami a erbami na dverách. Galícia patrí k „zelenému Španielsku“, nakoľko je tu väčšinou upršané počasie. Nájdete tu nespočetné množstvo historických pamiatok ešte z doby bronzovej (napr. tajomné kruhové obrazce) V miestnych archeologických múzeách nájdete ukážky zbytkov opevnených sídlisk „castros“ ešte z čias Keltov.
Dnešní Galíčania sú hrdí ľudia, ktorí sa vidia predovšetkým ako občania Galície, až potom ako Španieli. Majú svoj vlastný jazyk, regionálny parlament s autonómnymi právomocami a Keltskú kultúru ktorá pochádza predovšetkým z južného susedstva. Galícia oslavuje svoju kultúru rôznymi spôsobmi. Po celý rok sa tu konajú rôzne festivaly, na ktorých nemôže chýbať ani jeden Gáličan. Veľmi radi sa obliekajú do tradičných krojov, tancujú a pochutnávajú si na svojej bohatej kuchyni. Samozrejme, že nechýbajú gajdy, ohňostroje.
Hovorí sa, že keď Boh dokončil stvorenie sveta a na siedmy deň odpočíval, oprel sa pravou rukou na miesto, kde dnes leží Galícia. S prstami zanechal brázdy, ktoré neskôr zalialo more. Tým vznikli štyri úzke zálivy pri ústiach riek, zarezávajúce sa hlboko do pobrežia južnej časti Galície.